Župan Juraj Droba: Svoju prácu milujem, ale na prvom mieste je rodina
Juraj Droba je už piaty rok predsedom Bratislavského kraja. Pýtali sme sa ho, ktoré výsledky jeho práce už môžeme cítiť v každodennom živote. Špeciálne nás zaujímali sociálne služby či pomoc rodinám. On sám sa len nedávno oženil a spoločne s manželkou vychovávajú dve deti. Ako to vyzerá u nich doma počas kampane?
Október je mesiacom úcty k starším. Do seniorského veku máte ešte ďaleko, ale predsa len, nedá mi nespýtať sa. Ako vy vnímate seniorský vek?
Vnímam to cez mojich osemdesiatročných rodičov. Stále sú aktívni, zaujímajú sa o dianie vo svojom okolí. Trávime spolu veľa času. Beriem to tak, že staroba nie je choroba. Záleží od nášho vnútorného nastavenia, životosprávy aj od pohybu či prežijeme aktívne starnutie alebo sa necháme unášať prúdom dní. Kvalitu života v tomto veku výrazne ovplyvňujú aj kontakty s ľuďmi a sociálne prostredie. Každý sa chce cítiť, že je v spoločnosti potrebný. A preto som za to, aby sme seniorov čo najviac zapojili do diania okolo seba.
Starostlivosť o seniorov má v náplni práce aj župa. Môžete našim čitateľkám a čitateľom priblížiť čo konkrétne má župa v sociálnej oblasti ešte na starosti?
Máme v kompetencii celkovo 14 zariadení sociálnych služieb. Sú medzi nimi zariadenia pre seniorov, domovy sociálnych služieb, špecializované zariadenia či zariadenia podporovaného bývania. Pracuje v nich takmer 1 000 zamestnancov.
Zamestnancov v sociálnych službách ste nedávno označili ako nenápadní hrdinovia. Prečo nenápadní?
Sú to ľudia, ktorí zodpovedne, s láskou a oduševnením pôsobia v zariadeniach sociálnych služieb. Pritom nestoja o publicitu. Patrí im veľká vďaka za ľudský prístup, pracovné nasadenie a profesionalitu, s ktorou dennodenne pristupujú k prijímateľom sociálnej služby. V našom kraji máme aj ďalších viac ako 130 zariadení sociálnych služieb, ktoré sú zriadené neziskovými organizáciami, občianskymi združeniami, cirkvou, mestami, obcami a podobne. Aj v nich sú zamestnaní ľudia s osobným a pracovným nasadením, ochotní pomáhať druhým.
Na župe máte iste veľa údajov o tom, ako to v kraji vyzerá v sociálnej oblasti. Prezraďte nám. Zlepšuje sa to či zhoršuje?
Do územia v okolí Bratislavy prichádzajú obyvatelia z iných častí Slovenska. Mení sa fungovanie rodinného života, obyvateľstvo rýchlo starne, predlžuje sa priemerná dĺžka života. Tieto zmeny majú vplyv na zvyšujúce sa nároky na zdravotnú a sociálnu starostlivosť.
* Bratislavský kraj patrí medzi najbohatšie regióny v Európe. Predpokladali by sme, že si s týmito problémami poradí. Ako je to naozaj?
Bohatí sme len na papieri. V skutočnosti nás trápi množstvo problémov – dopravné zápchy, nedostatok miest v školách a škôlkach, znečistené životné prostredie.
Obyvateľstvo celého kraja zápasí s vysokými nákladmi na bývanie a služby, pribúdajú nízkopríjmové domácnosti a stále viac ľudí je v ohrozených chudobou. Na území župy sa zdržuje až 19 % ľudí bez domova z celkového počtu na Slovensku. Zároveň je regiónom s najvyšším počtom cudzincov, z ktorých je až 33 % zo všetkých cudzincov žijúcich v SR. A momentálne aj utečencov z Ukrajiny. Tých je na území kraja viac ako štvrtina z celého Slovenska. Bratislavský samosprávny kraj je najrozvinutejším regiónom Slovenska, no napriek tomu sa na jeho území nachádzajú lokality s nízkou životnou úrovňou marginalizovaných skupín obyvateľstva.
Sociálna starostlivosť naráža na nedostatočné kapacity ako aj limity v kvalite poskytovania služieb. Navyše chýbajú špecializované zariadenia pre diagnózy autizmu, stareckej demencie či Alzheimerovej choroby. Na všetky tieto trendy sa snažíme reagovať.
Pred dvomi rokmi ste sa pustili do odvážneho projektu, ktorý sa nazýva deinštitucionalizácia sociálnych služieb. Čo sa skrýva za týmto komplikovaným výrazom?
Drvivá väčšina ľudí býva vo veľkokapacitných zariadeniach sociálnych služieb. Povedal by som, že sú to anonymné domovy panelákového typu. To sme sa rozhodli zmeniť.
Klientov zariadení sociálnych služieb preto premiestňujeme zo zavretých areálov na okraji miest a obcí do centier, kde sa stanú plnohodnotnými členmi komunity. Vďaka deinštitucionalizácii, ktorú spustil Bratislavský samosprávny kraj približne pred dvomi rokmi, budú mať klienti nielen komfortnejšie bývanie, ale poskytovaním sociálnych služieb komunitným spôsobom sa aj významne zlepší kvalita ich života. Prvé takéto zariadenia sú už dokončené – v Dubovej, v Rači či Novom Meste. Aktuálne prebieha zariaďovanie interiérov.
Aká je situácia v zdravotníctve?
Chronickým problémom je nedostatok najmä všeobecných lekárov, ako aj ich vysoký priemerný vek. Oblasti Malaciek, Pezinka a Senca patria k okresom s najkritickejšou zdravotnou dostupnosťou v SR.
Viackrát ste sa nechali počuť, že vašou srdcovou témou je školstvo.
Áno. Stredné odborné školstvo bolo desaťročia zanedbávané. To sa nám podarilo zmeniť. Naše školy modernizujeme. Investujeme do vybavenia učební, revitalizácie školských športovísk a zekonštruujeme centrá odbornej prípravy a vzdelávania. Za toto volebné obdobie sme zvýšili počet záujemcov o naše stredné školy až o tretinu.
Posledné dva roky sme tu mali pandémiu, tento rok zase utečeneckú a energetickú krízu. Samosprávy musia šetriť a menej dôležité veci musia ísť nabok. Dosť často utrpí práve kultúra. Ako to je v prípade Bratislavskej župy?
Som rád, že aj napriek globálnej kríze sme našli dosť zdrojov aj energie na pamiatky. Tie dlhé roky chátrali. Pustili sme sa do najväčšej záchrany pamiatok v histórii župy.
Ktoré konkrétne?
Začiatkom októbra sme pre verejnosť otvorili vynovená kaštieľ v Modre. Vytvoríme v ňom unikátne kultúrne centrum regiónu Malokarpatska, v ktorom spojíme tradície s inováciami. Svoje miesto tu nájdu vinári i vinohradníci, umelci, študenti, či keramikárov, ako aj laická a odborná verejnosť.
Ďalším objektom, do ktorého rekonštrukcie sme sa pustili, je synagóga v Senci. Tá by bez zásahu župy schátrala. Chrám ožije kultúrou a bude slúžiť všetkým. Budeme sa tu stretávať na koncertoch, výstavách či diskusiách.
Župné divadlo Aréna premeníme na najmodernejšie divadlo na Slovensku. Kompletne obnovíme javiskovú technológiu, ako aj zvukovú, osvetľovaciu a projekčnú techniku. Premenou prejdú aj verejné priestory v okolí.
Nuž a v neposlednom rade kaštieľ v Čunove. Ten bol ešte minulý rok ruina. Dnes je tu čulý stavebný ruch. Vytvoríme v ňom moderné ekocentrum s nadnárodným významom. Spojili sme tak dva ciele župy – záchranu pamiatok a ochranu životného prostredia.
Aké máte plány do budúcnosti v tejto oblasti? Ostali ešte nejaké pamiatky, ktoré treba opraviť či oživiť?
Čo sa týka kultúry, dokončíme rekonštrukciu Divadla Aréna a Bratislavského bábkového divadla. Zrevitalizujeme vzácne prírodné pamiatky ako sú parky v Stupave a Malinove. Zachránime aj Synagógu vo Svätom Jure.
Máte popri všetkých tých povinnostiach čas na rodinu?
Menej, ale je to v poriadku, lebo vedia, ako rád mám svoju prácu a držia mi palce. Deti sú dosť veľké na to, aby rozumeli, čo sú voľby. Rodičov v Ivanke sa snažím navštevovať tak často, ako sa len dá. Cítim od nich veľkú podporu a zároveň je čas strávený s nimi pre mňa psychohygienou. Moja rodina vie, že je u mňa na prvom mieste a teším sa na „obyčajný“ život po voľbách.
